Jozef Hečko sa narodil 3. januára 1923 v Cíferi. V obci bol aktívny ako ochotník. Patril k zakladajúcim členom Dramatického krúžku Janka Palárika (ďalej DKJP), ktorý vznikol 19. decembra 1940. Kronika DKJP obsahuje podrobné údaje o jednotlivých hrách, ktoré ochotníci naštudovali, preto sa vieme pomerne presne zamerať na Hečkovu činnosť v krúžku. Prvá hra, v ktorej sa predstavil cíferskému publiku, bola dráma J. Martinkoviča Až keď budem sv. omšu slúžiť (premiéra 6. apríla 1941), kde stvárnil postavu Dozorcu. V roku 1941 sa objavil ešte v troch hrách: vo veselohre J. Horsta Raj na zemi v úlohe Krištofa (premiéra 26. októbra 1941), v Stodolovej dráme Bačova žena (premiéra 7. decembra 1941, reprízy 14. 12. 1941 a 7. 3. 1942) hral postavu Druhého valacha a vo vianočnej hre Cesta radosti od L. Mattošku (premiéra 26. decembra 1941) sa predstavil v roli Končeka. Vo všetkých prípadoch išlo o vedľajšie role. Nasledujúci rok 1942 sa Hečko objavil opäť v menších úlohách: v Prídavkovej historickej hre Pribina (premiéra 15. marca 1942) v role Posla a v Stodolovej dráme Marína Havranová (premiéra 26. decembra 1942, repríza 27. 12. 1942) v role Furmana II. Okrem toho bol vo veselohre T. Brandona Charleyho teta (premiéra 22. novembra 1942) jedným z inšpicientov. Inšpicientom bol aj v roku 1943 v Urbánkovej veselohre Náš pán ujo (premiéra 21. februára 1943). V tomto roku sa opakovane objavil v role Furmana II v hre Marína Havranová, ktorú cíferskí ochotníci reprízovali v Ružindole, v Križovanoch nad Dudváhom a vo Voderadoch. Posledná a jediná väčšia úloha, v ktorej sa predstavil, bol de Groy v spevnom dramatickom proverbe Ave Mária od V. Sedláčka (premiéra 25. apríla 1943). Spolu s krojovanou skupinou pri DKJP vystúpil ešte na dožinkových slávnostiach 29. augusta 1943 v Seredi.
Meno Jozef Hečko sa opakuje aj v zozname členov výboru v Kronike DKJP. V roku 1942 bol spolu s R. Pavlíkom „revízorom účtov“ a J. Hečko figuruje vo výbore DKJP aj v roku 1943. Po znovuzaložení DKJP na zakladajúcom valnom zhromaždení DKJP dňa 13. mája 1943 bol opätovne zvolený za člena výboru a Hečko sa v zozname nachádza aj v roku 1944, hoci podľa záznamov v Kronike DKJP vieme, že jeho činnosť v krúžku bola ukončená na jeseň 1943 – 1. októbra spolu s ďalšími členmi krúžku Ottom Hradským a Jozefom Šramelom II. nastúpil na vojenskú prezenčnú službu.
Podľa informácií z webu historika Marcela Maniaka vojenskú službu vykonával aj v čase vypuknutia Slovenského národného povstania. Jozef Hečko sa do Povstania zapojil ako vojak Prvej česko-slovenskej armády na Slovensku a bol účastný bojov o Poprad. Počas bojov padol dňa 31. augusta 1944 pri kasárňach Pod Gerlachom pri Spišskej Sobote (dnes časť Popradu). Zasiahli ho strelou do hlavy. Bol pochovaný na cintoríne v Spišskej Sobote. Dramatický krúžok Janka Palárika si pamiatku padlého člena uctil zorganizovaním smútočnej členskej schôdze 2. novembra 1944. Z Kroniky DKJP sa tiež dozvedáme, že 10. novembra 1945 boli prevezené Hečkove ostatky. Hrob Jozefa Hečka sa nachádza na Starom cintoríne v Cíferi, neďaleko Kaplnky Svätého kríža (sektor 1, č. 817). Náhrobník zdobí dielo od J. Neduchala. Pod ním sa nachádza nápis: „Tu odpočíva v Kristu Pánu / Jozef Hečko / * 3. I. 1923 † 31. VIII. 1944 / Spi sladkým snom, drahý náš syn! / Raz keď si odchádzal oči nám stmavely, / kto nájde Tvoj úsmev dostane odmenu. / Kým slnko dokoná v krvavom kúpeli, / volanie za Tebou prinieslo nám boľavú ozvenu. / Vždy budeme myslieť na Teba, / ktorý si obetoval seba aby sme my žili.“
Dušan Caja
Pramene a literatúra:
BERNADIČ, L. Kronika D.K.J.P. : Rôzne technické údaje o Dramatickom krúžku Janka Palárika v Cíferi. Rukopis. Umiestnenie: Cífer: Obecné múzeum v Cíferi.
MANIAK, M. Vysoké Tatry 1944 – 1945 : Galéria hrdinov [online]. Aktualizované 31. 7. 2019 [cit. 31. 8. 2019]. Dostupné na internete: <http://www.oslobodenie.wbl.sk/Galeria-hrdinov.html>.
