Kde je tvoj brat Ábel? Holocaust Memorial Day 2015

Autor: Dušan Caja | 6.2.2015 o 21:15 | Karma článku: 5,29 | Prečítané:  456x

Príhovor prednesený na spomienkovom stretnutí 27. januára 2015 v Obecnej knižnici v Cíferi pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

Vo svojom dome a medzi svojimi múrmi im dám pomník s menom

Slová tohto verša z Knihy proroka Izaiáša (Iz 56,5) dali názov pamätníku obetí a hrdinov holokaustu Jad Vašem (hebr. pomník s menom), ktorý vznikol v roku 1953 v Izraeli. Už vyše šesťdesiat rokov je centrom dokumentácie, výskumu a pripomínania holokaustu.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN 1. novembra 2005. V dnešný deň uplynulo 70 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim.

Mnohí naši susedia boli počas II. svetovej vojny „zredukovaní“ len na štatistický údaj, na číslo vytetované na predlaktí, boli zbavení všetkých práv, svojej ľudskej dôstojnosti. Vďaka databáze mien obetí šoa na stránke pamätníka Jad Vašem si môžeme pripomenúť mená našich rodákov alebo spoluobčanov, ktorí sa stali obeťami tohto nezmyselného vyčíňania počas II. svetovej vojny:

Móric Duschinsky (*24. 3. 1908 Cífer) – zomrel 9. júla 1942 v Osvienčime.
Adolf Eksl (*8. 10. 1879 Cífer) – 27. apríla 1942 bol deportovaný z Viedne do Włodawy (Poľsko) a zomrel v šoa.
Jozefína Fisher, rod. Duschinsky (*1910 Cífer) – zomrela v Osvienčime vo veku 30 rokov.
Berta Fleischhacker (*1875 Jablonec) – zomrela v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
Herman Fleischhacker (*1. 2. 1882 Cífer) – 13. apríla 1942 bol deportovaný zo Serede do Osvienčimu, kde 24. apríla 1942 zomrel.
Jakov Fleischhacker (*1871 Cífer) – zomrel v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
Ester Glucksmann, rod. Shvartz (*29. 5. 1880 Cífer) – zomrela 17. mája 1944 v Osvienčime.
Viktor Karpeles (*26. 3. 1897 Cífer) – 19. apríla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu a zomrel v šoa.
Rosalia Kaufmann, rod. Pressburger (*24. 9. 1870 Cífer) – zomrela v roku 1944 v Osvienčime.
Frida Kellner (*1894 Cífer) – 27. apríla 1942 bola deportovaná z Nového Mesta nad Váhom do Nałęczówa (Poľsko) a zomrela v šoa.
Malvína Kleinová (*1902 Cífer) – 7. júna 1942 bola deportovaná z Bratislavy do vyhladzovacieho tábora Sobibor a zomrela v šoa.
Rosa Klein, rod. Fleischhacker (*1905 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku vo veku 37 rokov.
Aladar Kohn (*15. 3. 1914 Cífer) – 10. júla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu, kde 22. augusta 1942 zomrel.
František Konik (*8. 9. 1913 Cífer) – bol zavraždený 20. novembra 1944 v Kremničke.
Julius Mahler (*12. 8. 1866 Cífer) – 5. marca 1941 bol deportovaný z Viedne do gminy Modliborzyce a zomrel v šoa.
Ignác Reiss (*6. 1. 1884 Cífer) – 19. apríla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu a zomrel v šoa.
Jozef Reiss (*16. 11. 1925 Cífer) – 13. apríla 1942 bol deportovaný zo Serede do Osvienčimu, kde 16. mája 1942 zomrel.
Ing. Zigmund Schwartz (*6. 7. 1877 Cífer) – zomrel 17. mája 1944 v Osvienčime.
Dezsó Stern (*1886 Cífer) – zomrel v šoa.
Ph. Mr. Adolf Ungár (*1. 6. 1886 Trnava) – zomrel v roku 1944 v Osvienčime.
Edith Weiss (*1929 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku.
Frieda Weiss, rod. Fleischhacker (*1903 Cífer) – zomrela v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
Fruma (Františka) Weiss, rod. Werner (*1888 Cífer) – zomrela v meste Opole Lubelskie.
Leopold Weiss (*1917 Bučany) – zomrel v tábore Majdanek.
Ruženka Weiss (*1933 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku.
Gisella Wernerová (*1880 Cífer) – 7. júna 1942 bola deportovaná z Bratislavy do vyhladzovacieho tábora Sobibor a zomrela v šoa.
Jozefína Werner, rod. Lőwinger (*? Košolná) – zomrela v Osvienčime vo veku 78 rokov.
Ludvig Werner (*? Cífer) – zomrel v šoa vo veku 42 rokov.
Malvína Werner (*? Cífer) – zomrela v šoa vo veku 45 rokov.

Toto sú mená našich susedov a známych, mená našich starších bratov vo viere. Uctime si ich pamiatku chvíľou ticha.

Keď Kain zabil svojho brata Ábela, Pán sa ho pýtal: „Kde je tvoj brat Ábel?“ Rabín Raši komentuje túto otázku nasledovne: „Pán vedel, kde bol Ábel, otázkou chcel dať Kainovi príležitosť vyznať vinu a oľutovať.“ (Genezis. Trnava : Dobrá kniha, 2008. s. 200)

Dnešný deň je našou príležitosťou vyznať vinu a oľutovať. V Cíferi po vojne nezostalo žiadne židovské obyvateľstvo, a tak naše ospravedlnenie za stáročné neprávosti páchané na vyvolenom národe adresujeme Pánovi, ktorý sa aj nás pýta: „Kde je tvoj brat?“ Ťažko hľadať slová v takejto chvíli, preto si pomôžem slovami Modlitby pápeža Jána XXIII. za vyvolený národ:

Pane, dnes sme spoznali, že naše oči boli po stáročia zastreté a nevideli sme krásu Tvojho vyvoleného národa, nepoznali sme v ňom tvár Tvojho prvorodeného syna, nášho brata. Teraz sme spoznali, že na našom čele je vypálené Kainovo znamenie. Náš brat Ábel ležal po celé stáročia vo svojej krvi, ktorú sme my preliali, ronil slzy, ktoré sme zapríčinili tým, že sme zabudli na Tvoju lásku. Odpusť nám našu kliatbu, ktorú sme nespravodlivo a neprávom vyslovovali nad židovským národom. Odpusť, že sme ho znovu a znovu pribíjali na kríž. Odpusť nám, lebo sme nevedeli, čo činíme. Zošli nám ducha pokánia a osvieť nás svojím svetlom, aby sme sa obrátili a žili novým životom pre zásluhy Tvojho Syna, nášho Ježiša Krista, ktorý sám patril k vyvolenému národu. Amen.

 

Poznámka: Zoznam obetí holokaustu bol spracovaný podľa údajov z databázy na yadvashem.org.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?