Pamätná kniha obce Cífer (12) - Po Mníchovskej dohode

Autor: Dušan Caja | 12.1.2015 o 7:00 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  488x

Mobilizácia, autonómia, vznik Národnej rady v Cíferi, založenie Hlinkovej gardy a zlúčenie všetkých politických strán sú udalosti, ktoré kronikár zaznamenal na s. 32a – 34b Pamätnej knihy obce Cífer. Nasledujúce riadky sú doslovným prepisom tejto časti kroniky.

Všeobecná mobilizácia

bola nariadená prezidentom republiky dňa 23. sept. 1938 v noci. Sťa strela rozletelo sa obcou: mobilizácia.....

V tú noc cíferčania nespali – mladí lúčili sa s rodinou a známymi. Veď nevedeli, či sa ešte domov vrátia.....

Nástup brancov bol riadny. Spev veselých rukujúcich mládencov bol prerušovaný plačom mladých žienok a detí.

Dni sa míňaly pomaly. Každý tŕpol v neistote.

Vojsko hlivelo v školách, v stodolách a bytoch medzi občanmi.

Tiež v našej obci striedala sa posádka za posádkou. Jedni odchádzali, druhí prichádzali.....

Prišlo mníchovské rozhodnutie dňa 2. novembra 1938. Slovensko je okyptené.... Slovenské rodiny z Maďarska utekajú na Slovensko. Veď aj k nám prišlo mnoho takých rodín. Zanechali celé majetky v Maďarsku....

V novembrových dňoch bola nariadená demobilizácia. Každý sa rád vracal k svojim milým.

Dňa 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonomia Slovenska. Po tomto dni národ slovenský vzal z veľkej čiastky osudy svoje do vlastných rúk a išiel zachraňovať kresťanské a národné dedič(s)tvo, ktoré mu rvali neprajníci.

V tento deň bola založená v Cíferi Národná rada.

Uvádzam doslovný opis zápisnice z ustanovujúcej schôdzky:

Zápisnica

napísaná na ustanovujúcej schôdzke Národnej rady v Cíferi. Schôdza bola dňa 6. októbra 1938 o 7. hod. večer v miestnosti obecného domu.

Prítomní: Štefan Slovák, Ľudovít Pavetitš, farár, Jozef Krajčovič, Ján Čambál, Štefan Köszeghy, Ján Kramár, Augustín Kovačič, Jeroným Krivička, Vinco Rybanič, Alojz Leffler, Jozef Krajčovič, Imrich Morvay, st., Imrich Čechovič, Ambróz Kupkovič, Ján Sklenár, Štefan Rupčík, Anton Rakús, Ján Marko, Jozef Zofčík, Ľudovít Košík, Ambróz Križan, Augustín Rakús, Ladislav Kovačocy, Karol Zábrecký, a iní.

Predmet: Založenie Národnej rady.

Schôdzu zahájil starosta obce Ambróz Križan.

Obsiahlym výkladom poukázal na príčiny, prečo naša republika sa ocitla v tak smutnom položení, že naši súsedia nemilosrdným spôsobom okrádajú časti našej drahej vlasti. Poukázal na nezdravú politiku bývalého židoboľševického režimu, ktorý povyhadzoval kríže zo škôl a úradov, ubíjal kresťanskú morálku a teraz tak neslávne padol. „Zbavili sme sa tejto židoboľševickej hydry a jej predstaviteľov,“ hovoril ďalej starosta Ambróz Križan. „Máme slobodné autonomné Slovensko – máme slovenskú vládu. Budeme žiť po svojsky svojou kultúrou a morálkou kresťansko-národnou.“

Po prejave p. A. Križana ujal sa slova Karol Zábrecký, vedúci notár v Cíferi. Osvetlil stručne ale pritom pre každého jasne situáciu tak, ako sa práve vyvinula. Stará vláda, starý režim už na Slovensku prestáva vládnuť, moc a právo spravovania vecí prechádza do rúk našich. Oznamuje, že predstaviteľom nového Slovenska stáva sa slovenská vláda na čele s p. Dr. Jozefom Tisom, prvým ministerským predsedom.

Je na nás, – hovoril ďalej Karol Zábrecký, aby sme prácu a zodpovednosť novej našej vlády všetkými svojimi prostriedkami a silami podporovali. Preto rozhodli sme sa i my v Cíferi utvoriť Národnú radu. Doba je vážna. Každý z nás musí pracovať, musí sa nebojácne postaviť nežistne za národnú vec. Žiada to od nás náš národný cit a česť. Národná rada bude pomocným orgánom prvej Slovenskej vlády, bude vládu správne informovať o miestnych udalostiach, bude sa starať o bezpečnosť a poriadok v obci, aby národný majetok nebol zámerne od našich neprajníkov poškodzovaný – preto budú ju tvoriť len ľudia spoľahliví, čestní, složení hlavne z predstaviteľov miestnej ľudovej Hlinkovej strany.

Národná rada má za účel, aby duch Hlinkov, kresťansko-národný sa uplatnil, jak v živote súkromnom, tak i verejnom.

Vedúci notár, Karol Zábrecký navrhuje, aby prítomní páni navrhli predsedu a miestopredsedu Národnej rady.

Jednohlasne zvolený bol za predsedu starosta obce p. Ambróz Križan a za podpredsedu p. Aug. Kovačič.

Národná rada v Cíferi jednohlasne sa usniesla zaslať prvej Slovenskej vláde tento blahoprajný telegram:

„Slovutnému pánovi ministerskému predsedovi – prvej Slov. vlády Dr. Jozefovi Tisovi, Bratislava.

Cíferská Národná rada, utvorená dňa 6. októbra 1938 spolu s Hlinkovou ľudovou stranou, notárskym úradom a obecným úradom, r. kat. ľudovou a meštianskou školou, Orlom a ostatnými katolíckymi spolkami srdečne Vás zdraví a víta v oslobodenom Slovensku. Sme s Vami s heslom za Boha a národ. Národná rada v Cíferi.“

Zároveň bol zaslaný telegram Ústrednému Národnému výboru tohoto znenia:

„Slovutnému pánovi predsedovi Ústredného Národného výboru Karolovi Sidorovi, Bratislava.

Cíferská národná rada utvorená dňa 6. októbra 1938 stojí pevne za Vami. Prosíme o ďalšie rozkazy a presné smernice pre utvorenie Hlinkových gárd. Národná rada v Cíferi.“

Nakoľko činnosť Národnej rady bude si vyžadovať hodne práce jak na poli organizačnom, tak i technickom, bol požiadaný vedúci notár Karol Zábrecký vedením celej agendy Národnej rady.

Prikročilo sa ihneď k práci. Predseda Národnej rady Ambróz Križan ako i ostatní pánovia súhlasili, a uznali za vhodné postaviť na noc stráže /takzvanú národnú stráž/, aby nezodpovedné živly nepokúsily sa snáď rabovať, alebo akýmkoľvek spôsobom poškodiť majetok občanov, alebo vyvolávať nepokoj. Boli určení hneď 20. mužovia.

Usnieslo sa ďalej, aby táto národná stráž udržovala a bdela nad poriadkom našej obce, dokiaľ toho bude potreba. /Soznam viď v deníku Národnej rady/.

Program bol vyčerpaný. Predseda A. Križan poďakoval prítomným za účasť a pochopenie – schôdzu zakľúčil.

Podpisy.

 

Dňa 6. okt. 1938 bol v Cíferi Karol Murgaš, jeden z bojovníkov za samostatné Slovensko.

Ako všade na Slovensku, tiež v Cíferi bola založená Hlinkova garda, ktorá v týchto chvíľach mala udržovať poriadok v obciach, bdieť nad národným majetkom, ktorý uprchlíci chceli vyviesť za hranice.

H. G. mávala nočnú stráž, kontrolovala všetky vozidlá, ktoré prechádzaly obcou. Tiež mnohí gardisti boli povolaní do zbrane pomáhať našej mladej armáde pri strážení hraníc.

Prvým miestnym veliteľom H. G bol MUC. Rudolf Krutý, po ňom prevzal veliteľstvo A. Križan.

V Cíferi bol zlikvidovaný Sokol a Orol. Celý majetok oboch spolkov prevzala HG., ako jediná oprávnená zákonná organizácia pre výchovu telesné a duševne zdravých občanov. Majetok Sokola bol prevzatý dňa 1. novembra 1938

Dňa 9. okt. 1938 boly dané k dispozícii vojsku niektoré učebné miestnosti a kabinet rím. kat. ľud. školy. Dňa 7. nov. 1938 bolo zastavené vyučovanie na rím. kat. ľud. škole, lebo všetky učebné miestnosti boly zaplnené vojskom. Vyučovanie sa opäť začalo dňa 28. novembra 1938.

Na slávnostnom valnom shromaždení Národného výboru v Cíferi dňa 30. okt. 1938 bol prejednaný návrh predsedu A. Križana, aby rím. kat. ľud. škola v Cíferi bola pomenovaná na znak vďaky a úcty školou A. Hlinku. Taktiež námestie okolo školy a kostola bolo pomenované „Námestie A. Hlinku“.

Rím. kat. školská stolica prejednala návrh Národného výboru a jednohlasne sa usniesla pomenovať rím. kat. ľud. školu – školou A. Hlinku. Školská stolica žiada politickú obec, aby škola bola opatrená nápisom: „Rím. kat. ľud. škola A. Hlinku“.

Školská stolica sa cíti šťastnou, že môže takto niečim prispieť k tej veľkej úcte a holdu, ktorý dnes celý národ vzdáva velikému mŕtvemu našeho národa. Nech žije na večné veky pamiatka A. Hlinku v Slovenskom národe a nech vychováva jeho vznešený príklad našu mládež, nech ju naučí milovať svoj rod, prinášať obete, keď treba aj životy za vlasť, národa slobodu, ako to robil A. Hlinka.

Dňa 20. novembra 1938 je dňom slovenského sjednotenia. V Cíferi tiež všetky politické strany slúčily sa v jednu Slovenskú ľudovú stranu Hlinkovu.

O význame tohoto aktu prehovoril Dr. A. Betlenfálvy, cíferský rodák. Všetci predsedovia miestnych organizácií politických strán v Cíferi slávnostne sa zapojili do služieb Slov. ľudovej strany Hlinkovej verejne na manifestačnom shromaždení, ktoré bolo na nádvorí Orlovne.

Preslov za republikánsku stranu mal p. A. Krajčovič, za živnostenskú stranu p. J. Sklenár.

Behom slávnostnej manifestácie prišiel do Cífera na shromaždenie Dr. Ferdinand Ďurčanský, min. vnútra a zahraničia, ďalej p. Ján Dafčík a iní.

Na počesť týchto vzácnych hostí bol usporiadaný v Orlovni spoločenský večierok.

V deň volieb do slovenského snemu dňa 18. decembra 1938 odišlo mnoho cíferanov v slov. krojoch do Bratislavy.

Dňa 25. novembra navštívili našu obec zahraniční novinári.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?