Pamätná kniha obce Cífer (9) - Priemysel a doprava

Autor: Dušan Caja | 6.1.2015 o 18:35 | Karma článku: 3,92 | Prečítané:  502x

V deviatej časti obecnej kroniky opäť nazrieme na život Cíferčanov v 30. rokoch 20. storočia. Ceny obilia rástli, v obci boli štyrikrát do roka trhy, v letnej horúčave sa ľudia osviežovali v potoku a takmer nebolo domu, v ktorom by sa nevyšívalo. Nasledujúci text je doslovným prepisom Pamätnej knihy obce Cífer (s. 24b – 27b). Fotografie sú ilustračné.

Priemyselné podniky.

Liehovar bol pôvodne majetkom Zichyovským. Pri pozemkovej reforme prešiel do majetku ing. Víta Slezáka. –

Miloš Jurkovič: Pred žatvou. Cífer, 1925Miloš Jurkovič: Pred žatvou. Cífer, 1925 (Web umenia)

Obrábacie odvet(v)ie chotáru obce.

Krásne sa urodí pšenica, veľmi pekný jačmeň, žito /:raž:/, repa, kukurica, ale zemiaky už nie tak hojne. – Pôda je hlinitá, miešaná piesočnatou zemou, ktora ako sucho i vlahu vydrží vo väčšej miere. Daždov je málo, ale panuje tu hodne vetrov.

Kronika školska spomína tu v roku 1896, 70 jutár vinohradov a početné ovocné zahrady. /:Týka sa to obce Cífer a Pác.:/ –

Obyvatelia dľa školskej kroniky (b)oli mierumilovní a prevážne roľníci. Náboženstvo r. kat. – Dorostená mládež údajne príliš milovala tanečné zábavy, starší mužovia všeliake hry na peniaze a ženy maly rada prepych v šatoch, na ktoré vydávaly mnoho peňazí. –

Vinohrady boly časom vykynožené filoxerou tak, že teraz sa úplne znova začína vysádzať vinohrad za vinohradom. –

S vinohradmi boly i ovocné zahrady a sady zkynožené, poneváč, keď nebol vinohrad, obrábala sa pôda ako roľa. – Teraz sa už začína sadením ovocných stromov. –

Vodopis obce.

Jediný potok Gydra prichádzajúc od Gocnodu, obejmúc západnú a južnú čiastku obce Cífer, plaziac poza zahrad, opúšťa obec na východe smerom k obci Pác. –

Vodnatosť potoka je dostatočná a stála. –

Dopravné pomery.

V Cíferi jestvuje len železničná doprava ČSD.. Autobusy a autotaxi tu nejestvujú, bárs št. hradska a príjazdná cesta od nádražia sú v dobrom stave a zaisťuju vyhodnú dopravnú sieť. – Vlakové spojenie je výhodné, poneváč vedie tadialto hlavná trať Bratislava – Žilina. –

Cestovný poriadok v novinách Wiener Zeitung platný od 1. júla 1873 Cestovný poriadok v novinách Wiener Zeitung platný od 1. júla 1873 (Österreichische Nationalbibliothek)

Železnica.

Stanica Cífer jestvovala už v rokoch 1848. V tej dobe bola už úplne vystavená koňská železnica z Bratislavy do Seredu. Trať táto tiahla sa z Bratislavského filialného nádražia cez Racištorf, Modru, Cífer, Trnavu do Seredu. Určena bola hlavne nákladnej premávke.

V Cíferi, asi na mieste terajšej obytnej budovy oproti staničnej budove, boly vystavené stájne pre kone a tiež sieň pre prijímanie nákladov a prípadne osôb. –

V roku 1872 sa rozhodla správa koňskej železnice, že upraví trať i pre jazdu s parnými lokomotívami. – V máji v roku 1873 šiel prvý vlak z Bratislavy do Seredu. –

Cíferská stanica mala v tej dobe tri kolaje, ku ktorým pristavená bola v roku 1883 ešte jedna skladištná kolaj a v roku 1910 vlečka. –

Cífer leží vo veľmi úrodnej rovine trnavskej. – Pôda bola však väčšinou v rukách bývalých maďarských grofov a židov, tak, že ľud je tu dosť chudobný. Priemysel na tomto okoliu bol čiastočne rozšírený, jako liehovar v Cíferi a v Čataji, škrobárňa v Pudmericiach. – Krásne cíferské výšivky boly predmetom obdivu i na francúskych alebo belgických výstavach. –

V stanici Cífer nasadá ľud z Cífera, Pudmeríc, Halmeša, Gocnodu, Borovej, Rošindolu, Pácu, Slov. Novej Vsy, Voderad, v pridelenej zastávke Báhoň nasadajú z Báhoňa, Kaplnej, Igrámu a Čataja. –

Náklady vozového a kusového zbožia dochádzajú a sú podávane väčšinou v stanici Cífer zo všetkých spomenutých dedín, lenže zastávka Báhoň otvorená je len pre prijem a výdaj kusového rychlozbožia. –

Rybárstvo.

Potok Gydra sa honosí hojnosťou rakov. Z blízkých mest a obcí mnohí prichádzajú k tomuto potoku sa osviežiť v letnej horúčave a holdovať náruživosti chytania rakov. Potok tento neni spôsobily ku kúpaniu, poneváč je bahnistého koryta a preto je voda stále nečistá. – Najde sa zato mnoho tých, ktorí sa v tomto potoku osviežia. – Popri potoku sa slnia, chytajú rakov, odpočívaju v chládku vrb na trávniku atď. –

Obec Cífer nemá žiadných lesov, ani hôr. Leží ako na dlani, v chotári vidno ďaleko. – Posledný malý lesík, ktorý sa rozprestieral smerom k Borovej bol vyklčovaný v roku 1930. –

Z domáceho dobytka sa tu chová rožný statok, kone a ošípane. Kravy sa chovajú ako dojnice, voly a kone k poťahu a ošípane na výkrm. – Rožný dobytok je prevážne druhu simentálského. – Kone sú rôzného druhu a prevážne sa kupujú žriebäta, ktore po istej dôchove sa predá, – aby sa znovu začalo so žriebätom. –

Ceny plodín.

Pred zavedením obilného monopolu boly nasledovné ceny zbožia: – pšenica 1 qn. kč. 120. – raž 1 qn. – kč. 80. – jačmeň 1 qn. – kč. 75. – kukurica 1 qn. – 65 kč. –

Obilný monopol utvoril nasledovné ceny plodín:
rok 1935: žito 1 qn. – 149.50 kč. – raž 1 qn. kč. 112. – jačmeň 1 qn. 110. kč. – kukurica kč. 110. –
rok 1936. žito 1 qn. 145 kč. raž 1 qn. – 112 kč. – jačmeň 1 qn. 130 kč. – kukurica 1 qn. – 100 kč. –
rok 1937. – žito 1 qn. – kč. 150. – raž 1 qn – kč. 130. – jačmeň 1 qn. – 125 kč. – kukurica 1 qn. – 100 kč. –

Tržné práva.

Tržné práva a to na štyri výročné trhy má obec Cífer, ktoré sa odbývajú dľa výnosu kraj(i)nského úradu nasledovne:

„Krajinský úrad výnosom č. 36.790/13-1934, zo dňa 12. III. 1934 povoľuje v smysle §- 99. živnostenského zákona, aby trhy v Cíferi, pripádajúce v marci na deň sv. Jozefa, v júni na deň sv. Jána Krstiteľa, v septembri na deň sv. Michala a v novembri na deň sv. Katariny, preložené boly trvale na stredu dotyčného tyždňa. V tom prípade, že by na stredu pripadol sviatok, jarmok sa bude vydržiavať vo stredu predchádzajucého týždňa.“ –

Národopis.

Počet obyvateľov v roku 1919 bolo 2857 rozvrstvenie národnostné bolo čsl. 2762, maďari 49, nemci 14 – inej 32. – rozvrstvenie náboženské bolo: r. kat. 2636, ev. a v. 140, žid. 76, inej 5. –

Počet obyvateľov v roku 1930 bolo 2382, rozvrstvenie národnostné bolo: čsl. 2.297, maď. 31, nem. 7, žid. 32, ine 15. – rozvrstvenie náboženské bolo: r. kat. 2308, ev. a v. 14, žid. 40, ine 20. –

Domáci priemysel.

Niet skoro domu, v ktorom by aspoň jedna osoba nevyšívala tak svojrázne cíferské výšivky. – Výšivky sa nateraz robia len na objednávku obchodníkov. – Pláca za tieto práce je tak malá, že sa nevypláca ani pracovať. Obširnejšie dejiny tohoto domácého priemyslu hovorí sa v téjto kronike pod názvom – ľudové úmenie. –

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?