reklama

Pamätná kniha obce Cífer (8) - Cintorín, kostol a školstvo

Mzdy nádenníkov, verejné budovy, kroj, cintorín, kostol, školstvo. Týmto a ďalším témam sa venuje kronikár Karol Zábrecký na s. 21a – 24a Pamätnej knihy obce Cífer z roku 1938. Prinášame vám doslovný prepis tejto časti kroniky. Použité fotografie sú len ilustračné a nepochádzajú z kroniky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mzdy, denne mzdy a platy.

Nádenník na zavolanie má v Cíferi denný plat od Kč. 8– do Kč. 10. –

Verejné budovy.

V našéj obci sú nasledovné verejné budovy: – Obecný dom; R. Kat. ľudová škola; R. Kat. kostol; R. Kat. farský úrad; Modlitebňa židovskej obce; R. Kat. meštianska škola; Poštovy úrad, Četnícka stanica; Nádražna stanica Čsl. št. dráh. –

O týchto budovách a ich dejinách je reč v tejto kronike na inom mieste. –

Kroje z Bratislavskej stolice. Cífer a okolie
Kroje z Bratislavskej stolice. Cífer a okolie (zdroj: Borovszky, S. 1904. Pozsony vármegye)

Ľudovy kroj.

Krásny svojrázny ľudovy kroj cífersky je odsúdený na pomalé vym(i)eranie. Kroj je teraz len málo vidieť a preto v prilohe tejto kroniky sa niekoľkymi fotografiami zachova tento krásny kroj. –

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Popis obce.

Obec Cífer leží od Trnavy na juh deväť km. vzdialený, leží na št. hradskej Bratislava – Trnava – Piešťany. – Hraniči od severu s Trnavou, Hrnčarovcami a Rožín dolom, od severozápadu s Halmešom /:Jabloncom:/, Gocnodom; od západu Báhoňom, Kaplnou, Igrámom, z juhu Čatajom a Pácom. –

Rozmery obce v kj. dľa katasternej knihy z roku 1937:

roľa3680 kj.
vinice4 kj.
zahrady50 kj.
zastavena a neúrodná pôda149 kj.
Spolu:3883 kj. –

Počet obyvateľov je dľa sčítania ľudu v roku 1920 = 2382 a v roku 1930 = 2856. –

Podoba obce je hviezdicová, pozostávajúca z hlavnej, klikatej ulice /:št. hradskej:/ z ktorej vyúsťuje sedem ulíc bočných a paralelných. Obec sa rozširuje smerom na západ a severozápad najviac. –

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počet domov:

v roku 1920 =231.
v roku 1930 =324.
v roku 1937 =375. –
Členky Folklórnej skupiny Cífer na dvore domu s gánkom s nosnými stĺpmi. Stav v roku 1992
Členky Folklórnej skupiny Cífer na dvore domu s gánkom s nosnými stĺpmi. Stav v roku 1992 (zdroj: Archív FSk Cífer)

Domy sa stavaju prevážne z pálenej tehly a krijú sa škrydlicou. Tipicky ráz stavby domov je chodba pozdlž domu vo dvore na nosných stlpoch. –

Staré domy v obci sú už zriedkavé. Sú nízke, malučkymi okny a krite slamou. –

Cintorín.

O cíferských cintorínoch sa dočítame v kanonike vizitacii r. kat. farského úradu v Cíferi z roku 1781 doslovne toto: „Cirkev má dva cintoríny, jeden pri kostole, druhý za dedinou. Tento vonkajší je opravený járkom a bol posvätený v roku 1779. Starý cintorín pri kostole bol v roku 1779 zatvorený, lebo už bol úplne zaplnený. –“

Tento v roku 1779 založený cintorín teraz už neni za dedinou, ale môžno hovoriť, že leží v prostred obce. – Tento sa i teraz užíva. Poneváč je už dostatočne zaplnený, cirkevný úrad sa už postaral o nové miesto, ktoré bolo počas pozemkovej reformy v roku 1927 zakúpené. Na tomto mieste sa ešte nepochováva, ale je už prichystané na nový cintorín. –

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O zovňajšok cintorína sa starostlive pečuje a sriadenosť, pečlivosť a poriadok tohoto cintorína, veľmy prevyšuje všetky okolite cintoríny a závodí s mestskými cintoríny. – Cintorín tento je nateraz ohradeny s drôteným pletivom, ktoré uhľadnosti zovňajšku len pridáva. –

Na druhom, protivnom boku obce, na juhu ležia mimo obce dva cintoríny židovské a to starý a nový. Podu na tieto cintoríny darovalo pánstvo Zichyovské. – Cintoríny sú ohradene vysokým múrom. –

Starý rímskokatolícky kostol v Cíferi. Záber z roku 1928
Starý rímskokatolícky kostol v Cíferi. Záber z roku 1928 (zdroj: Slovenská národná knižnica. Literárny archív. PC 5_5)

Kostol.

V úvodníku spomínaný starý kostolík, ktorý sa stal pre cíferskú farnosť príliš malý, sa v máji v roku 1934 započal rúcať, aby uvolnil miesto novému, mohutnému, imposantnému, trojľoďovemu kostolu. –

SkryťVypnúť reklamu
reklama

So stavbou nového kostola sa započalo v júni 1934 a 23. júna 1935 bola už i posviacka. –

Stavbu prevádzala firma Ing. Adamec a Streibinger. –

Náklad nového kostola je vyjadrený obnosom kč. 677.850.– pripomínajúc to, že tento obnos bol vydaný výlučne na stavbu kostola. – Kostol dosavad nema organ, keďže v prvom rade sa miení splateť terajší dlh. –

DOPISNICA. Na pamiatku posviacky kostola v Cíferi dňa 23. júna 1935. Cena: 1 koruna (v prospech kostola).
DOPISNICA. Na pamiatku posviacky kostola v Cíferi dňa 23. júna 1935. Cena: 1 koruna (v prospech kostola). (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

Posviacku kostola vykonal osv. p. biskup Dr. Pavel Jantausch s veľkou okázalosťou a veľkou asistenciou. –

Židovská modlitebňa bola postavená na pánskom pozemku a darovana pánstvom Zichyovským. –

Školstvo.

Kronika r. kat. ľudovej školy začína sa rokom 1896. Do tejto školy chodievaly deti z Cífera a z Pácu a všetkých majerov ktoré patrily do kat. obce Cífer a Pác. – Dľa tejto kroniky bolo v Cíferi obyvateľov 1384, v Páci 351, v majeroch Boleház 35, Margit majer 30, Karlov majer 66, železničná stanica a strážne domky 36, Šarlot majer 15. –

Obyvateľstvo dľa tejto kroniky je slovenské. Bolo tu sedem maďarských rodín, ktore počítaly 35 členov a mimo týchto bolo ešte 30 osôb ktoré znaly maďarsky hovoriť. –

Vpravo budova rímskokatolíckej školy v Cíferi vybudovaná v roku 1827, vľavo fara
Vpravo budova rímskokatolíckej školy v Cíferi vybudovaná v roku 1827, vľavo fara (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

Stopu o vzniku tejto školy nemôžno najsť, ale o škole je už reč v kanonike visitacie Jelenffyovej z roku 1731. Visitacia spomína učiteľsky byt a jednotriednu školu v roku 1822. – Visitacia Pogányova z roku 1847 spomína vedľa slovenskej triedy i jednu maďarskú triedu, ktorú nechál vybudovať grof Karol Zichy, aby sa tam žiaci učily výlučne maďarsky a preto platil tento, tohoto učiteľa sám zo svojho. –

V roku 1827 dal gróf Karol Zichy postaviť škoľskú budovu na poschodie. – V roku 1896 mala škola tri triedy. –

V roku 1913 sa zvolila štvrtá učiteľská sila. V roku 1924 sa sriadila piata trieda.

Rímskokatolícka ľudová škola v Cíferi z roku 1927
Rímskokatolícka ľudová škola v Cíferi z roku 1927 (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

12. aug. 1926 sa usniesla školská stolica, aby sa postavila nova škola a to osemtriedná. – Školu ma necháť postaviť politicka obec, poneváč táže je vydržovateľkou školy. – 22 septembra 1926 prejednal a prijal tento návrh obecný zastupiteľský sbor. 10. mája 1927 rozhodla školská stolica a obecné zastupiteľstvo o vypožičanie kč. 450.000,– na novostavbu r. kat. ľudovej školy. – 3. júna 1927 začala sa búrať stará budova r. kat. ľudovej školy. – Posviacka novopostavenej školy, osemtriednej, sa konala 6. novembra 1927, ktorú vykonal osv. p. biskup Dr. Pavel Jantausch. – Vyučovanie v novej školskej budove sa započalo dňa 18. decembra 1927. –

Školu staval ing. Flügler, nákladom 483.000 kč. –

R. Kat. meštianskú školu založily mníšky Sv. Uršuly. – Samotná budova bola prestavená z veľkej sýpky. – Prestavbu previedly cíferský murársky majstri Nemčič Vendel a Ľudovit Zelník v roku 1933. – Budova bola vysvätená 6. dec. 1933. a daná k dišpozícii školskej. –

Mníšky Sv. Uršuly otvorily 10. apríla 1931 i ďeťsku opatrovňu. –

Obecný dom. –

Terajší obecný dom bol postaveny v roku 1906. –

Dušan Caja

Dušan Caja

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zaujímam sa o dejiny môjho rodného Cífera a životné osudy jeho minulých obyvateľov - známych, ale aj tých menej známych. Okrem toho milujem hudbu a rád čítam. Zoznam autorových rubrík:  Z dejín CíferaPamätná kniha obce CíferŽidia v CíferiKronika ľudovej školy v CíferiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu