Pamätná kniha obce Cífer (6) - Cíferské výšivky

Autor: Dušan Caja | 2.1.2015 o 15:30 | Karma článku: 4,77 | Prečítané:  897x

Vzácne dedičstvo našich prastarých mám je ukryté v známej cíferskej výšivke. V roku 1937 vysielal rozhlas prednášku správcu školy Daniela Bullu o tomto jemnom a náročnom umení, ktoré kedysi preslávilo Cífer nielen v Európe, ale aj v Amerike. O rok neskôr túto prednášku zaznamenal Karol Zábrecký na stránkach Pamätnej knihy obce Cífer (s. 15a – 18b). Nasledujúci text je doslovným prepisom z kroniky. Fotografie použité v texte sú ilustračné. Sú prevzaté z článku: Z[ICHY], S. 1898. A felvidék hímző házi ipara. In Vasárnapi Ujság. 3. apríla 1898, roč. 45, č. 14, s. 221-228.

Ľudové úmenie. –

Tu odcitujem výstižnú prednášku p. Daniela Bullu správcu školy, ktorá bola prednesena do rádia dňa 27. júna 1937 o 5 hod. –

„Trnavský kraj môže byť pyšný na jeho krásny kroj, ktorý je dobrým zrkadlom života našich dedinčanov. – Kroj tento je pestrý a drahocenný. Samá čipka, výšivka a stuha. Škoda však, že tento krásny, bohate zdobený kroj je pomaly zatlačovaný do úzadia, lebo dievčatá sa chcú „popánštiť“. Rýdzy, nefalšovaný kroj nosí sa u nás už len na výročité sviatky, na slávností, svadby a herci na divadlo. Vo všedné dni nosia sa len šaty. –

Pravý kroj ženský skladá sa z týchto kusov:

Rukávce bohate vyšívané. Výšivky sú rôznobarevné, strieborné, lebo zlaté. Sú tak krásne, tak vkusne kreslené vzorky a tak dobre volené farby, že boly preslávené už dávno pred prevratom. K rukávcom patrí obojok a tacle, oboje bohato vyšívané a lemované jemnou čipkou. – Na rukávce sa oblečie prucel, – ktorý je zvlášť drahocennéj látky, na pr. z ťažkého hodvábu na ktorom sú vytlačené pestrofarebné kvety, takzvaný stromový. – Tie kvety bývajú často i vyšívané. – Škrobníc musí mať dievča viac, niekedy až šesť, aby bola ako sa patrí široká. – Škrobnice musia byť dobre tvrdé. V pase musí byť každé dievča dobre stiahnuté, tak, aby sa nedal prst prestrčiť. – Na škrobnice sa oblečie sukňa, ktorá je šitá z ťažkého hodvábu alebo zo súkna „rásena“ t.j. složená do tuhých záhybov. Na to prijde zástera z čierného alebo tmavomodrého hodvábu, ktorej okraj je pekne vyšívaný. Zástera je taká široká, že sukňu vidno len v zadu. – Na pruclík je v predu pripäta stuha bohato zlatom vyšívaná a zdobená granátkami, – ukončena zlatými strapcami. Na hlavách nosia dievčatá obyčajne červenú stuhu, tak, aby bola ňou celá hlava obložená. – Ku kroju patria tiež poriadné čižmy, ktoré dobre vrgajú a sú nad opätkami preštepované žltou alebo zelenou niťou. –

Chlapci majú bielú košelu s krásne vyšívanými rukávcami, pestrofarebný prucel, čierne šnorované nohavice, dobre k telu priliehajúce, na hlave malý čierny širáčik s kosírkami a čižmy. –

Takto vyzerá pôvodný cíferský kroj, ktorý zväčša bol vyšívaný doma. – Dnes však miesto krásných rukávcov a drahocenného prucľa nosí sa voľne šitá blúza z hodvábu a zo všeliakých pestrofarebných pracích látok. –

Ako som spomenul tieto výšivky sú krásne a umelecky prevedené. Veď je známe, že číferské výšivky putovaly na svetovú výstavu do Paríža a inde, neprávom označené ako maďarské ľudové umenie. –

Ako sa dostaly cíferské výšivky na svetovú výstavu a do verejnosti.

Bolo to v roku 1888, keď na kerestúrsku poštu prišla zavarská grófka Mailathová v sprievode grófky Šarolty Zichyovej, ktorá bola dvornou dámou u královnej Alžbety a uvidely tam dve bábky v kerestúrskom kroji, ktoré slečna Maria Hollossyová, vtedajšia poštárka kerestúrska sama zhotovila. – Tie bábky sa zapáčily grófke Šarolte, že ich žiadala pre kráľovnú Alžbetu, ktorému želaniu slečna Hollossyová vyhovela. – Práve v tej dobe mala sa konáť veľká výstava v Pešti, na ktorú boly zaslané aj tieto bábky v slovenskom kroji a tešily sa veľkej oblube. Sám minister obchodu gróf Baroš prejavoval veľky záujem o tieto výšivky a z jeho podnetu vznikla výšivkárska škola v okolí Trnavy. –

Roku 1890 bola v Bratislave stoličná schódza, kde bolo rozhodnuté, že sa utvorí výšivkárská škola. – Nevedeli však koho majú dať za vedúcu tejto školy a preto hlavný išpán gróf Jozef Zichy povedal, že keď kerestúrska poštárka mala smelosť ku královskému dvoru bábky v krásných krojoch poslať, iste tomu rozumie a odporučoval ju za vedúcu téjto školy. – Táto škola pôvodne bola založená v Kerestúre, kde však len krátku dobu trvala a v júli 1892 bola prenesená do Cífera. –

Dušou ľudovej dielne bola slečna Maria Hollossyová, skutočne nedostižná znateľka vyšívania a čipkárstva jak po stránke technickej i po stránke ornamentalnej a barevnej. – Viac žien a dievčat pracovalo tu v tejto škole. – Vyšívaly zlatom, striebrom a hodvábom na rôzných látkach. Práca bola veľmi čistá a pečlivá, jemná a vkusná. Pracovaly sa tu rôzne veci, ako dámské šaty, kostolné rúcha, zástavy a iné. – Zvlášť pri kostolných rúchach poznáme majstrovský a jemný vkus slečny Hollossyovej, ktorá s bystrým rozhľadom výborne komponuje ornamenty v duchu ľudovej tvorby, sostavuje barvy k harmonickému súladu týchto ornamentov, čo je vec veľmi ťažká a volí techniku s jakou majú jednotlivé ornamenty previesť. – Videl som niekoľko vecí a žasol som nad kompozíciou a vzácnym prevedením. Zvlášť musím pripomenúť, že tieto práce, ktoré dostaly sa do sveta z Cífera boly všetky prevedené rukami dedinského ľudu. – Mnohé ženičky a dievčatá tu pracujúce nevedely ani po maďarsky a práce vytvorené ich rukami šly do sveta pod menom maďarské ľudove umenie. – Veď mená, ako Hradský, Benkovský, Húdek, Baran, Šaškovič, Krajčovič a iné jasne hovoria, že sú to mena pôvodu ne-maďarského. –

Všetko, čo sa tu prevádzalo bolo buď na objednávku, alebo sa robilo pre spolok, ktorého predsedkyňou bola arcivojvodkyňa Izabela. – Hlavne vysoká šľachta objednávala tu rôzne veci a pýšila sa nádherou domácej svojráznej výroby. –

V objednávajucej knihe vedľa mena Alžbety královnej vidíme španielskú kráľovnu, grofa d’Oultremont z Bruselu, princeznu Beaufort z Paríža, princeznu Abu z Madridu a iné. –

Že cíferske výšivkárstvo bolo na vysokom stupni umeleckom, spomeniem aspoň niektoré dáta, kedy sa mu dostalo plného ocenenia. –

Roku 1891 na výstave v Trnave získala slečna Hollošsyová zlatú medailu. – V tom istom roku v Komárne zas striebornú medailu. Roku 1900 na svetovej výstave v Paríži bola udelena sl. Hollossyovej strieborná medaila. Roku 1905 na výstave v Budapešti získala premiu 2000 korún za ornát, ktorý bol zhotovený z atlasovej podšívky šiat královnej Alžbety, ktoré mala ušite k zahajeniu výstavy roku 1896 v Budapešti. Okrem ornátu z tej istej podšívky bol zhotovený pluvial a dve dalmatiky. Tieto veci sa nachádzajú v ostrihomskej bazilike a používa sa ich pri výročných sv. omšiach za uhorských králov. –

Roku 1916 maly byť zhotovené v Cíferi korunovačné šaty pre královnu Zitu, ale pre krátkosť času len driek, čepiec, takzvaný diadem, papučky a rukavice dľa vzoru Marie Terezie boly robené v Cíferi, ostatné veci boly prevedené v Pešti. –

Je jasné, že cíferská výšivkárska škola získala si svetové meno a výšivky vytvorené rukou slovenských žien a dievčat budily obdiv v celom kultúrnom svete. –

Škola táto trvala do prevratu, zanikla, ale temer v každom dome pestuje sa výšivkárske umenie ľudové, žial však, že nie je ocenené tak, jako by si to právom zasluhovalo. Žiaducné by bolo, aby aj dnes bola sriadená výšivkárska škoľa a je isté, že by mohly byť vytvorené veci také, ktoré by mohly byť chlubou nášho štátu. –

Roku 1922 venovala sl. Hollossyová pánu prezidentovi Osľoboditeľovi ako dar krásnu deku na stenu, ktorá pozostávala z prvkov slovenského ornamentu. –

Majsterkyňa slovenského ľudového umenia výšivkárskeho, ktoré pod menom maďarské ľudové umenie preniklo do celého vzdelaného sveta, slečna Maria Hollossyová ešte žije tu v Cíferi. – Je to už starenka asi 80 ročná, duševne však veľmi čula a napriek vysokému veku tvorí nové a nové veci na ktoré hľadieť je pre človeka skutočným pôžitkom.“ –

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?