Dušan Caja
Kde je tvoj brat Ábel? Holocaust Memorial Day 2015
Príhovor prednesený na spomienkovom stretnutí 27. januára 2015 v Obecnej knižnici v Cíferi pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Zaujímam sa o dejiny môjho rodného Cífera a životné osudy jeho minulých obyvateľov - známych, ale aj tých menej známych. Okrem toho milujem hudbu a rád čítam. Zoznam autorových rubrík: Z dejín Cífera, Pamätná kniha obce Cífer, Židia v Cíferi, Kronika ľudovej školy v Cíferi, Nezaradené, Súkromné
Príhovor prednesený na spomienkovom stretnutí 27. januára 2015 v Obecnej knižnici v Cíferi pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Posledné strany Pamätnej knihy obce Cífer, ktoré sú zapísané (teda s. 38a – 40a), venoval kronikár dejinám židovstva v Cíferi a záznamom z rokov 1939 až 1943. Nasleduje doslovný prepis kroniky s pôvodnou fotografiou z kurzu varenia v Cíferi z roku 1941.
Vznik Slovenského štátu a koncerty Cíferského speváckeho zboru sú hlavné témy štrnástej časti Pamätnej knihy obce Cífer. Nasledujúci text je doslovným prepisom s. 36a – 37b tejto kroniky. V texte sú použité pôvodné fotografie.
26. decembra 1938 vysielal rozhlas prenosom z Orlovne vianočné piesne a koledy v podaní Cíferského speváckeho zboru. Túto udalosť zaznamenal obecný kronikár v Pamätnej knihe obce Cífer (s. 34b – 36a). Pamätná kniha obsahuje aj text prednášky dirigenta CSZ a správcu školy Daniela Bullu o starých vianočných zvykoch, v ktorej opisuje ľudové obyčaje od adventného obdobia po Štedrý deň. Nasledujúci text je doslovným prepisom z kroniky.
Mobilizácia, autonómia, vznik Národnej rady v Cíferi, založenie Hlinkovej gardy a zlúčenie všetkých politických strán sú udalosti, ktoré kronikár zaznamenal na s. 32a – 34b Pamätnej knihy obce Cífer. Nasledujúce riadky sú doslovným prepisom tejto časti kroniky.
Na stranách 30a – 32a kronikár píše o smrti Andreja Hlinku. Tieto slová plné pátosu vám prinášame v doslovnom prepise aj s pôvodnými fotografiami použitými v Pamätnej knihe obce Cífer.
Karol Zábrecký zaznamenáva na s. 27b – 29b Pamätnej knihy obce Cífer informácie o pozemkovej reforme, bytových a kultúrnych pomeroch, ale i o dvoch osobnostiach, ktoré v roku 1936 precestovali Cíferom. Nasledujúci text je doslovným prepisom tejto kroniky. Fotografie sú ilustračné.
V deviatej časti obecnej kroniky opäť nazrieme na život Cíferčanov v 30. rokoch 20. storočia. Ceny obilia rástli, v obci boli štyrikrát do roka trhy, v letnej horúčave sa ľudia osviežovali v potoku a takmer nebolo domu, v ktorom by sa nevyšívalo. Nasledujúci text je doslovným prepisom Pamätnej knihy obce Cífer (s. 24b – 27b). Fotografie sú ilustračné.
Mzdy nádenníkov, verejné budovy, kroj, cintorín, kostol, školstvo. Týmto a ďalším témam sa venuje kronikár Karol Zábrecký na s. 21a – 24a Pamätnej knihy obce Cífer z roku 1938. Prinášame vám doslovný prepis tejto časti kroniky. Použité fotografie sú len ilustračné a nepochádzajú z kroniky.
Na ďalších stranách (18b – 21a) Pamätnej knihy obce Cífer z roku 1938 sa kronikár venuje témam Hasičstvo, Obecné osvetlenie, Poľovný revír, Nočná stráž a Krádeže. Doslovný prepis kroniky je doplnený fotografiami zo súčasnosti.
Vzácne dedičstvo našich prastarých mám je ukryté v známej cíferskej výšivke. V roku 1937 vysielal rozhlas prednášku správcu školy Daniela Bullu o tomto jemnom a náročnom umení, ktoré kedysi preslávilo Cífer nielen v Európe, ale aj v Amerike. O rok neskôr túto prednášku zaznamenal Karol Zábrecký na stránkach Pamätnej knihy obce Cífer (s. 15a – 18b). Nasledujúci text je doslovným prepisom z kroniky. Fotografie použité v texte sú ilustračné. Sú prevzaté z článku: ZICHY, S. 1898. A felvidék hímző házi ipara. In Vasárnapi Ujság. 3. apríla 1898, roč. 45, č. 14, s. 221-228.
Nasledujúce strany (s. 12a – 15a) Pamätnej knihy obce Cífer z roku 1938 obsahujú zoznamy úradov a spolkov v Cíferi, informácie o pošte a tzv. berné údaje. Zaujímavé sú informácie o prvých automobiloch v obci ako aj správa o zábavách. Z týchto záznamov vidíme (aspoň čiastočne), aký dopad mala na obec Cífer veľká hospodárska kríza.
Notár a kronikár Karol Zábrecký zaznamenal na stranách 9b – 12a Pamätnej knihy obce Cífer údaje o voľbách v Cíferi z 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Uvádzame doslovný prepis z pamätnej knihy.
Na stranách 7b – 9a Pamätnej knihy obce Cífer opisuje kronikár udalosti z prvých dní po štátnom prevrate. Vendelín Jankovič túto situáciu komentuje: „Koniec vojny a vznik Česko-slovenskej republiky (...) neprešli bez vážnejších sociálnych otrasov. Pri ich vyvolaní, ako v mnohých iných mestách a obciach, boli demobilizovaní vojaci. (Cífer : Vlastivedná monografia. Bratislava : Obzor, 1991. s. 59) Nasledujúci text je doslovným prepisom Pamätnej knihy obce Cífer.
Na ďalších stranách Pamätnej knihy obce Cífer (s. 5a – 7a) sa kronikár Karol Zábrecký vracia k udalostiam I. svetovej vojny. Nespomína sarajevský atentát, dátumy začiatku a konca vojny, či príčiny tohto konfliktu. Sústreďuje sa len na dopad vojny na Cífer a jeho obyvateľov. Nasledujúci text je doslovným prepisom pamätnej knihy. (Fotografie v texte sú ilustračné, v pamätnej knihe sa nenachádzajú.)
Na základe Vládneho nariadenia zo dňa 17. novembra 1932 bola každá politická obec povinná najneskôr do 1. júla 1933 založiť pamätnú knihu obecnú. Na túto povinnosť upozornil cíferské obecné zastupiteľstvo notár Karol Zábrecký. Stalo sa tak až v roku 1938. Obecné zastupiteľstvo prehlásilo, že založí pamätnú knihu a zvolilo za kronikára už spomínaného notára Karola Zábreckého.
Cíferská lekáreň bola založená v roku 1895. Išlo o koncesovanú lekáreň s názvom „U sv. Michala“. V roku 2015 si teda pripomenieme 120. výročie jej založenia. Pôvodný majiteľ lekárne Ján Serdahelyi, o ktorom nemáme žiadne informácie, ju predal Jurajovi Hajnóczymu.
Pred príchodom prvého lekára do Cífera a pred vznikom zdravotníckeho obvodu sa starali o zdravie Cíferčanov tzv. ránhojiči. Posledným cíferským ránhojičom bol Jozef Šalamon.
„Lekárske umenie pochádza od Najvyššieho a králi si ho vážia.“ (Sir 38,2)
Vďaka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (dikda.sk) sa už od konca decembra 2013 môžeme oboznamovať so storočnými novinami a sledovať nielen staré kauzy, ale aj vývoj udalostí u nás i vo svete.